Čo je dobré vedieť o prachu vo vzduchu

 
Prach vo vzduchu a smog má bez pochyby na ľudské zdravie vážny dosah.
Bolesť hlavy, kašeľ, bronchitída, zápaly dýchacích ciest, únava, alergia, astma...

Najviac trpia horné a dolné dýchacie cesty, pričom najohrozenejšou skupinou sú deti, ale aj tehotné ženy a starí ľudia.
Mimoriadne ohrození sú alergici a astmatici.

Prítomnosť znečisťujúcich látok v ovzduší často prekračuje limitné hodnoty stanovené pre škodliviny v ovzduší.
Smog obsahuje okrem prachových častíc aj rôzne oxidy síry a dusíka.
Častice s veľkosťou menšou ako 10 µm, sú najnebezpečnejšie. Sú schopné preniknúť až do dolných dýchacích ciest a cez pľúcne mechúriky potom priamo do krvi.

Dýchanie smogu, t.j. vzduchu so zvýšeným výskytom znečisťujúcich častíc, sa prejavuje formou dráždenia slizníc nosa, očí a hrdla, čo môže vyvolávať zápaly, kašeľ a pocity tlaku na hrudi.

Dráždenie slizníc horných dýchacích ciest spôsobuje ich silnejšie prekrvenie, čím sa vytvára priestor pre ich osídľovanie baktériami a vírusmi.
Následné rozmnožovanie vírusov a baktérií takto spôsobí zápal dýchacích ciest.

U alergikov môže smogová situácia viesť k vyvolaniu astmatického záchvatu.

U ľudí s chronickým ochorením dýchacích alebo srdcovo-cievnych ciest môže pobyt v znečistenom ovzduší viesť k zhoršeniu ich zdravotného stavu.

Hlavnou cestou vstupu prachových látok z ovzdušia do organizmu sú sliznice horných dýchacích ciest.
Ďalšou cestou vstupu prachových častíc do organizmu je prehĺtanie a absorbcia pokožkou.

Prachové častice sú z dýchacích ciest odstaňované podľa ich veľkosti. Väčšie častice sa usadzujú v nose a ústach.
Platí, že nos je lepším filtrom ako ústa.
V horných dýchacích cestách sa vzduch zahrieva a zvlhčuje, čím sa zväčšuje veľkosť niektorých vdýchnutých častíc, ktoré sa potom odstránia vykašliavaním.
Menšie častice sa dostávajú do krvi. S nimi potom musí bojovať imunitný systém jedinca.

Deti sú najviac zraniteľné, pretože inhalujú väčšie množstvo prachových častíc na jednotku hmotnosti. Pričom detský mimunitný systém nie je dostatočne vyvinutý. Jeho vývoj sa ukončuje až v dospelosti.
Deti sú väčšinou aj fyzicky aktívnejšie pri hrách a športe, čím je predpoklad, že predýchajú väčší objem znečisteného vzduchu.

Epidemiologické štúdie popisujú, že časté akútne respiračné ochorenia smerujú ku chronickým zdravotným prejavom.
U ľudí žijúcich dlhodobo v podmienkach nadmerne znečistených jemným prachom a smogom môžu prejavy účinkov prachu vplývať aj na skrátenie dĺžky ich života.

Je doslova o päť minút dvanásť.
Nenastal už konečne čas na zmenu?

Ak bol článok pre vás prínosom, dajte mu "Páči sa mi to" alebo ho zdieľajte.